11.05.2013 08:01


Pamäťové techniky môžu pomôcť pri učení, nehodia sa však na všetko

Autor: Branislav Jenčo | Kurz: Online Stisk | Kategorie: Studentský servis

Naša pamäť sa riadi niekoľkými jednoduchými zákonitosťami. Ak ich poznáme, môžeme ich využiť a zefektívniť učenie. Tieto zákonitosti využíva niekoľko techník, ktoré nám pomáhajú lepšie si zapamätať nie len zoznamy, výrazy, ale aj súvislosti.

Prichádza skúškové obdobie a tisícky študentov sa znova pokúsia vstrebať v priebehu niekoľkých dní vedomosti z celého semestra. Nejeden z nich preto hľadá spôsoby, ako si učenie obrovského množstva faktov, výrazov a súvislostí uľahčiť. Niektorým stačí káva, zatiaľ čo iní skúšajú rozličné podporné látky pochybného pôvodu. Študent farmácie Peter Antal si myslí, že študenti však často zabúdajú na to, že naša pamäť sa riadi niektorými zákonitosťami, ktoré samy o sebe môžeme využiť k efektívnejšiemu zapamätaniu si takmer čohokoľvek.Image courtesy of samuiblue at FreeDigitalPhotos.net

Podľa expertov medzi základné charakteristiky nášho mozgu patrí, že čím nudnejšia je informácia, tým ľahšie ju zabudneme. Pamätáme si zážitky, ktoré v nás vyvolali silné pocity, či už pozitívne alebo negatívne. Pre ich jedinečnosť sa v pamäti atraktívne myšlienky uchovávajú omnoho lepšie. Ak sme mali včera na raňajky cereálie ako už stokrát predtým, je pre nás ťažšie sa na ne rozpamätať, pretože spomienka sa nám zlieva s ostatnými podobnými. „Fantastické exotické raňajky na dovolenke si však pamätáme aj po mesiacoch,“ hovorí Antal.

Tento fakt sa dá využiť aj pri učení. Výrazy si ľahšie zapamätáme, ak si ich spojíme s nejakým jedinečným, najlepšie absurdným či humorným obrazom. K tomu nám môže pomôcť zvuková, či úplne náhodná asociácia, využiť môžeme stereotypy. Dôležité je, aby sme pod výjavom vedeli identifikovať dané meno, výraz či názov. Študent farmácie si myslí, že skutočnú silu táto technika ukáže pri kombinovaní jednotlivých obrazov. „Ak si potrebujeme namemorovať zoznam, jednotlivé obrazy môžeme pospájať do absurdného príbehu, poprípade jednoducho poskladať na seba,“ hovorí. Pamäťové techniky si vyskúšal už niekoľkokrát. „Myslím si, že to je dobrý zlepšovák. Nie pri každom type učiva sa to ale dá využiť,“ myslí si.

Ďalšiu dôležitú zákonitosť pamäti využíva tzv. metóda loci, alebo pamäťových palácov. Naša myseľ si pamätá priestory a miesta, v ktorých sa pohybujeme, a to lepšie ako čokoľvek iné. Problém jej nerobí ani rozpamätanie si po niekoľkých rokoch. „Aj po dlhom čase nemáte problém vybaviť si celkom detailne svoju cestu do školy,“ tvrdí Antal. Základom tejto techniky je uložiť obrazy vytvorené z informácií, ktoré si musíme zapamätať, po dobre známej trase. Výhodou oproti jednoduchému spojeniu výjavov do príbehu je možnosť vrátiť sa kedykoľvek k jednotlivým obrazom. „Poradie tu nehrá rolu. Tieto techniky využívam pri učení sa súvislostí, postupností a závislostí,“ hovorí.

Pamäťových techník, ktoré využívajú tieto zákonitosti je niekoľko, no všetky sú si podobné. Pre rôznych ľudí môžu fungovať rozdielne prístupy. „Závisí to od človeka a od konkrétneho typu informácií,“  tvrdí Antal. Dominika Rafayová, študentka marketingových komunikácií si vytvorila vlastný spôsob učenia, ktorý využíva podobné princípy, a vzťahuje ich na vlastnú osobu. „Pri niektorých typoch učiva si predstavujem samú seba v budúcnosti, ako práve získanú vedomosť využívam v praxi. Nejde to však využiť pri abstraktnejších a teoretických znalostiach,“ tvrdí.

Je nutné počítať s tým, že pri použití týchto metód strávime čas aj vymýšľaním jednotlivých obrazov. „Treba byť pripravený na to, že sprvu do toho vložíme trochu viac úsilia,“ varuje Antal. Čím viac to skúšame, tým rýchlejšie to ide. „Teraz si už väčšinou uložím do pamäti prvú vec, čo mi napadne pri prečítaní slova. To je skoro hneď,“ dopĺňa.

Klíčová slova: pamäť, loci, mozog, učenie

Hodnocení příspěvku

1 | 2 | 3 | 4 | 5 (1 - nejhorší, 5 - nejlepší)

Vkladání nových komentářů skončilo.